„Nakoniec“ sme si užili jednu z tradičných turistických akcií – jazdu na bambusových pltiach po rieke, ktorá (nie) vždy pokojne tečie okolo chránenej oblasti Wuiy.
Dvojhodinové čakanie nás neodradilo. Tento čas sme využili na nečakanú návštevu čajovne – s nadšeným pánom, ktorý sa venuje zberateľstvu keramiky = ukázal nám keramiku, ktorá mohla byť stará 1000 rokov z neďalekých dračích pecí.
A nezmyselný proces kupovania a platenia lístkov nás tiež nedostal. Jedna pokladňa Tesco by stačila na to, aby všetko prebiehalo rýchlo a efektívne… ale tu mali sedem zamestnancov a dvojposchodovú budovu… Superkomunistická (ne)efektívnosť a nadmerný počet zamestnancov.
Ale stálo to za to!
Na jednom plti nás bolo 6 a určite si obujte otvorené topánky, aby ste si nekrivili nohy ako ja aj po 10 hodinách jazdy. Napriek drobným zádrheľom to bol skvelý zážitok (menšie jazy a perejky dokážu s raftom poriadne zamávať), ktorý by som zaradil na svoj zoznam „must see in Wuiy“.
Bol čas aj na prechádzku v horách
Popoludní sme sa vybrali na menšiu horskú prechádzku do menšieho údolia v oblasti Wuiy (Horse Head Rock = [mátou juan] v miestnom jazyku), kde sa pestujú najmä oolongy Cinnamon Tree (Rougui = [jouqué]) a Water Fairy (Shui Xian = [shui sien]). Pri skale je aj malý chrám, ale nevrlý mních (je to tiež „len“ človek) nás vyhodil pri bráne… ešte sme si dali jeden čaj pod holým nebom pri záhradách.
To najlepšie na konci dňa
Najlepšie zážitky sú tie nečakané – tesne pred večerou sme sa vybrali na rýchlu návštevu „čajovej víly“ a hneď sa z toho stal jeden z najlepších čajových zážitkov tu vo Wuiy. Mala skvelý Lapsang (organický = berieme), ktorý robí jej kamarátka a stačila hodina čaju a rýchla večera a boli sme v ich továrni… Nikto nás nemusel nabádať a hneď sme začali vysypávať asi 400 kíl čaju z nákladného auta na stojace sitá a plachty… Takú zábavu ste asi ešte nezažili 🙂
