Jetlag je sviňa 🙂 nenechal ma spať, takže som vstávala o piatej ráno a hľadala som, čo robiť… V 9 otvárali „predajňu bicyklov“ (alias požičovňu bicyklov), takže plonk 4 hodiny? Ale v žiadnom prípade.
Prechádzal som sa tmou prázdneho Kjóta… Tu, ešte za rohom, … Hneď za riekou… veľký chrám v záhrade. Musím to vidieť. A jeden z najkrajších.
Ale postupne.)
Kapitoly
Bicykel a Kjóto
K požičaniu bicykla ma inšpiroval Frant Szabó – hoci som si to mohol vymyslieť sám (hoci som to neurobil), pretože v Huangzhou na Západnom jazere sme mali tiež bicykle a bolo to skvelé. Čo tak bicykel v Kjóte? Ak ste to doteraz nevedeli, jazdíte vľavo 🙂 Na cestách aj na chodníkoch.
Znie to ako zábava?
Ak by ste si požičali bicykel hneď prvý deň v Japonsku, toto by bolo asi to posledné, čo by ste urobili :)) Vybíjanie si šibnutých Japoncov (inak poriadkumilovných, ale nie vždy na chodníku rešpektujúcich vlastné pravidlá smeru jazdy), vyhýbanie sa nečakaným stĺpom a prekážkam v cyklistickom pruhu (tu asi niekto zlyhal, no…) a ešte si nahovárať, že musíte jazdiť vľavo?
A kde teraz zostáva? Na chodníku nie ste sami (prekvapivo pre mňa jazdíte aj po chodníku) a niekedy sú tam 3 pruhy… Ani som neprišiel na to, čo, celý deň – asi pre lepšie manévrovanie pred tyčami 🙂
Ak ste (podobne ako ja) pri uzatváraní cestovného poistenia tvrdili, že nebudete vykonávať žiadne adrenalínové športy, nevedomky ste klamali. Bicykel tu je neuveriteľná jazda :)) Ale ak prežijete prvých pár hodín, ste už skúsený jazdec, ktorý sa nebojí 3-prúdovej cesty s veľmi rýchlymi autami 😉
TIP: Chcete si uľahčiť začiatok? „Tieň“ niekoho miestneho = kto je miestny? Ten, kto jazdí, jazdí a jazdí a nestará sa o ľavú, pravú stranu.
Ďalšie SUPER INFO: Zabudol som na semafory pre chodcov, ktoré sa týkajú asi 80 % chodníka a vás. Tiež mňamka pre všetkých 🙂
Rozhodne však odporúčam bicykel do Kjóta 🙂 veľa vecí si užijete ako na rýchlostnej ceste (niekedy sa mi zdá, že sme museli porušovať rýchlostný limit na ceste – ehm, ten, ktorý platí pre autá), ale môžete si urobiť viac zastávok na pamiatky a zaujímavé miesta. Keď to skombinujete s chôdzou, získate ideálnu kombináciu kvality zážitku a rýchlosti pohybu.
Rámčeky
Môj dnešný plán bol takýto:
- Chion-in Temple Chion-in-mae Autobusová zastávka / stanica Higashiyama / Tozai Subway 東山区,
- Ginkaku-ji (Strieborný pavilón) 東山慈照寺,
- Chrám Kinkaku-ji (Zlatý pavilón) 北区金閣寺町1,
- Arashiyama Bamboo Groove, Ukyo-ku 右京区嵐山,
- Chrám Roanji,
- Kitano Tenmangui 北野天満宮,
A ďalšie čajové zastávky:
- Tea Ceremony Camellia 〒605-0826 Higashiyama-ku,
- OHARUCHAN Tea 好日居 – (左京区 岡崎円勝寺町 ９1),
- Ippodo Tea 一保堂茶舗 京都本店,
- Čaj Ryuoen – 二条通御幸町西入丁子屋町690.
= veľmi naivný plán 😀
Čajový obrad som mal o 4 ráno a aj keď som vďaka jetlagu začal o 5 ráno, stihol som 4 chrámy/zastávky zo 7 a 1 čajovú destináciu. Na druhej strane som však cestou prirodzene objavil veľa zaujímavých miest (napríklad fantastický chrám a záhradu Kiyomizu-dera a celú starú štvrť Higashiyama, ktorá mi to vynahradila).
- Chrám Kinkaku-dži – zlatý pavilón na severe Kjóta = tony ľudí, školské výlety, samotný zlatý „pavilón“ je replika, pretože ho predtým podpálil bláznivý mních, ktorý mal neuveriteľné puto s tým pôvodným a tak trochu to nezvládol, Aspoň že chrám mal krásnu záhradu, len ste museli trochu utekať pred ľuďmi.
- Chrám Tenrjuji – neplánovaný, ale sám o sebe krásny (cupitáte v ňom bez topánok, len v ponožkách), so zenovou záhradou z kameňov a hlavne s veľkým rybníkom s koi kaprami a ďalšou spleťou menších záhrad + z neho môžete ísť priamo do bambusového hája.
- Bambusový háj Arašiyama – na fotografiách je vždy krásny a tajomný bambusový háj. V reálnom živote opäť stovky turistov so selfie tyčami a celý háj je dlhý asi 400 metrov. Ale zážitok bol určite ako z iného vesmíru. Keď ste tu v noci (háj v lese je ťažké zatvoriť), môže to byť fantázia.
- Chrám Roandži – jeden z najvýznamnejších zenových chrámov v Kjóte. Skutočná „kamenná záhrada“, ktorou je tento chrám taký známy, ma dosť sklamala. Je to 8 veľkých kameňov, ktoré zenoví mnísi z času na čas umiestňujú na malú štrkovú plochu. Zen je mi blízky, ale nemal som na to veľa energie ani mentálnej kapacity. Ale na druhej strane majú krásne a veľké záhrady všade okolo, takže som mal aspoň niečo, čo mi dalo správnu náladu.
- Kijomizu-dera – tiež neplánovaná, ale o to krajšia (pre mňa asi najfotogenickejšia zo všetkých). A s takou nádhernou záhradou na svahu sa vám odtiaľto nikdy nebude chcieť odísť. Nemôžem sa dočkať, až ju uvidím napríklad na jar v plnom kvete.
Mima: tú jeseň tu cítiť na prírode, neuveriteľne. Nie všetky zelené, ale krásne (naozaj krásne) sfarbené – žlté, zelené, hnedé, červené… Určite chcete vidieť jeseň v Japonsku.
Čo tu môžete jesť?
Nemal som veľa odvahy ani času na tradičné reštaurácie s plastovými modelmi jedál, ale nebol som hladný. Na raňajky trojuholníky onigiri a vaječná omeleta, potom skvelá zmrzlina matcha, kjótsky ramen, bento box s lososom a tuniakom onigiri, „vyprážanou“ zeleninou a kopou street-foodových vecí, ktoré zatiaľ neviem identifikovať 🙂
Čaj / čajový obrad
Nehanbím sa za to, že prvé dva čaje v Japonsku boli vyrobené z plastu. Áno, z plastovej fľaše 0,5, ktorá sa predáva v každom automate (približne každých 200 metrov v akomkoľvek smere nájdete aspoň jednu).
Prvý bancha mierne prehnané, ale pitné, ale druhý čaj „Rich Tea“ (som ešte dešifrovať z klikerov, čo, ale chutilo sencha) bol nečakane dobrý pre mňa. Chuť by bola veľmi podobná precízne pripravenému a vychladenému domácemu. Majú aj sladené, ochutené (nezmysly typu Nestea), ale ja si zámerne vyberám tie čisté.
Japonci sú síce považovaní za čajovú veľmoc, ale čaj si neužívajú tak ako Čína alebo Česká republika. Nemajú na to čas. Pracujú v obrovských firmách od rána do večera a nič nestíhajú. Preto sa zvyčajne pijú tieto čaje – niektoré z nich sú ohrievané. Som dosť prekvapený, že napriek tomu existuje čajová kultúra okolo čajového obradu „čado“, ktorý môže trvať až 8 hodín.
Nakoniec som po vzore našej predchádzajúcej čínskej expedície neodolal a kúpil som si tu aj novú kanvicu. Malé biele šiboridaši 🙂 Odteraz, ak budem chcieť novú kanvicu, budem si pre ňu musieť zájsť na miesto pôvodu (aspoň ich nebudem mať toľko, však?).
Čajový obrad netrval riadnych 8 hodín (chvalabohu – našťastie sa nerobí tak často, len pri zvláštnych príležitostiach a možno len 1-2 ročne), ale len hodinu. Pôvodne som mal byť sám, ale na poslednú chvíľu prišla mladá Kanaďanka XYZ a jej japonský priateľ XXX (bohužiaľ, ich mená vždy zabudnem do piatich sekúnd, keď ich počujem). Z rozprávania o matche som sa veľa nového nedozvedel (mám však doma vlastný chawan a chasaku a matchu som už viackrát robil), ale skrátenú verziu obradu som nezažil.
Zaujali ma (okrem čajového vybavenia) 3 dôležité veci, ktoré musí mať čajový majster vždy so sebou – vejár, papier na čajové cukríky a nôž na ich krájanie. Vejár je tu len symbolický, ani sa neotvára, pán ho len položí pred seba (v našom prípade pred milenku) a pokloní sa mu. Tým si vytvára symbolický odstup/priestor od hostí.
Podľa jedného z pravidiel prvú matchu pripravuje majiteľ domu, v ktorom sa podujatie koná – nevedno prečo som si
Po poriadnej ceste z posledného chrámu (na samom severe mesta) do môjho hotela (v centre Kjóta – Azumaya Ryokan pri chráme Nishi), do onsenu a potom rovnakou rýchlosťou do starého mesta (aby som vôbec stihol to úžasné predstavenie), to strašne štípalo. osviežujúca, hustá, dosť nakopávajúca a takmer krémová. Musím si to precvičiť, potrebný úchop zápästia nebol nikdy celkom správny a matcha sa mi nezdala ideálna.
Výcvik čisto na prípravu čajového obradu trvá 6-12 mesiacov, ale celý obrad má filozofické prvky, kaligrafiu, aranžovanie kvetov, starostlivosť o záhradu pred čajovňou, starostlivosť o hostí, … a to trvá 10-20 rokov, kým sa to naučíte = možno celý život.
Mám v nohách 25 kilometrov pešo (dnes ráno a večer som si dal trochu záležať) a asi 15 na bicykli = nohy ma vôbec nebolia a zajtra nič podobné neplánujem 🙂
Nasledujúci deň bude dnešným dňom odpočinku a bude to Fushimi Inari. Deň (možno dni) potom Nara/Uji a podľa toho, ako sa mi tam bude páčiť, prípadne skrátim Tokio o 1 deň až 1 deň 🙂 Mrakodrapy a šialené množstvo ľudí ma veľmi nebavia, takže mi to ani nie je ľúto.
Čoskoro pridám ďalšie fotky, už je tu polnoc a ja to už ani nevidím 🙂
